Podprahové vnímanie
Predstavte si, že ste majtelmi obchodného domu, no bohužiaľ, sa u vás v poslednej dobe akosi často vyskytujú krádeže. Čo spravíte? Zaplatíte si drahú ochranku, ktorá sa bude potulovať po predajni a znervózňovať vašich zákazníkov dúfajúc že sem tam aj niekoho pristihne pri čine? Alebo si necháte namontovať ešte drahší systém kamier, ktorý bude celý deň monitorovať vašich zákazníkov? A čo takto všetkým potencionálnym zlodejom proste povedať aby nekradli. Nie, nerobím si z vás srandu.
Tento prípad sa naozaj stal v jednom americkom obchodnom centre a mal pozitívny účinok.
Majtel tam v hudbe vysielal podprahový signál s jednoduchým odkazom: ,,Som čestný,, a ,,Nebudem kradnúť,, Tieto dve vety zneli v hudbe pol roku a počet krádeží klesol takmer o 75%.
Takže problém s kradnutím už máte vyriešený. Ale keďže obchodovanie naozaj nie je jednoduché, naskytá sa ďalší problém. V sklade sa vám hromadí množstvo istého druhu výrobku a vy nie a nie sa ho zbaviť. Inšpirovaný predchádzajúcim príkladom môžete ,,zakódovať,, podobný signál do filmu, premietaného vo vašom kine ako to v roku 1957 urobil James Vicary. Ten tvrdil, že pomocou prístroja nazvaného tachioskop vložil do filmu na podprahovej úrovni zábery s nápismi
"pi Coca-colu" a "jedz popcorn". Predaj týchto výrobkov sa zvýšil o 58% v prípade Coca-coly a o 18 % v prípade popcornu. Neskôr však toto svoje tvrdenie spochybnil.
Ale čo to vlastne podprahové vnímanie je?
Podprahové vnímanie je vnem, ktorý je podaný pod limitom uvedomelého zmyslového vnímania. Vnímajúca osoba vníma vnem, ale v danom okamžiku si ho neuvedomí. Podprahové vnímanie sa považuje za druh nevedomého vnímania. Podprahové vnímanie je možné spracovať iba cez elektromagnetický či mechanický signál - svetlo a zvuk. Nedávne štúdie dokazujú, že podprahové vnímanie môže ovplyvňovať budúce správanie sa osoby.
Využitie:
Podprahový signál sa dá využiť niekoľkými spôsobmi.
ü Manipulácia a zneužívanie ľudí
ü Pozitívne ovplyvňovanie ľudskej psychiky
Prvý prípad je bohužiaľ vo svete oveľa viac bežný. Tvorcovia reklám využívajú tento manipulatývny spôsob aj napriek tomu že je zakázaný.( Athénska charta prijatá Európskou konfederáciou v roku 1965) Skryté signály sa používajú aj v logách výrobkov. Pomocou slov ako napr. sex zvyšujú ich atraktívnosť. Nemenej bežné sú aj obrázky, týkajúce sa zväčša sexu, ktoré si vy síce nevšimnete ale vaše podvedomie áno.
Ako sa tvoria podprahové signály
Jedno filmové políčko s obrazom nesúcim reklamné posolstvo je zaradené do série 20indiferentných filmových záberov. Ľudské oko vníma týchto 20 záberov ako plynulý pohyb, bez toho, aby sme si každý záber rozlíšili zvlášť. Teda registrujeme celok, ale nie sme schopní vidieť obraz prezentovaný po dobu 1/20 sekundy. Aj tak je tento obraz určitým spôsobom zachytený a zaznamenaný v našom podvedomí. Podprahové podnety majú obyčajne emocionálny náboj, pretože sa tým zvyšuje pravdepodobnosť uloženia do podvedomia. Pre subliminals sú používané hlavne výrazy – krv, sex, sila,smrť
.
http://st.vse.cz/~XPAIT01/texty/podprahove_vnimani.htm
www.wikipedia.s
31. 3. 2009
Nepodstatný úvod:
Vždy ma fascinovali média, a ľudia, ktorý, ako o sebe tvrdia, dokážu nadviazať kontakt s druhým svetom. Nefandím im kvôli ich ,,nadprirodzeným schopnostiam,,, lebo schopnosť robiť z ľudí hlupákov sa dá len ťažko považovať za nadprirodzenú, ale kvôli tomu, ako dokážu klamať ľudí a tí im za to ešte aj ochotne zaplatia.
Nikdy som neverila na vyvolávanie duchov, na veštenie budúcnosti z kariet a na všetky podobné praktiky ktoré k
popisu ,,práce,, médií neodmysliteľne patria. Považovala som to všetko za šarlatánstvo a pohyb dosky po
spirituálnej tabuľke bez vôle človeka za trik podobný tým, ktoré predvádzajú kúzelníci na javisku.
Raz som sa však presvedčila (na svoje veľké prekvapenie), že na tom skutočne niečo je. Kdesi som čítala o kyvadle ktoré sa v rukách človeka hýbe tak ako mu ten vo svojej mysli prikáže. Keďže k tomu netreba nič viac, ako závažie na šnúrke, rozhodla som sa to doma vyskúšať. Priviazala som na kus špagátu jeden mamin starý prsteň a v duchu som mu prikázala aby sa hýbal smerom ku mne a odo mňa. Na moje veľké prekvapenie robil presne, čo som mu povedala. Reagoval aj na zmeny smeru, a dokonca keď som chcela, otáčal sa do kruhu. Myšlienku, že by som bola obdarená nadprirodzenými schopnosťami som zavrhla ako prvú. (Aj keď nepopieram, že by som to nebola s radosťou privítala).
Ako je to teda možné?
Príčinou pohybu kyvadla je tzv. ideomotoriský pohyb. Ako si môžete prečítať na niektorej z internetových enciklopédií ide o vedecky overený fakt.
Ako ideomotorický efekt sa označuje mimovoľné a podvedomé motorické správanie. Výraz “ideomotorická akcia” zaviedol William Carpenter v roku 1882, keď vysvetľoval pohyb prútkárskych paličiek a kyvadiel, ktoré používajú prútkári a pohyb stola špiritistickými médiami. Aj pohyb ukazovateľov na Ouija tabuliach je dôsledkom ideomotorického efektu.
Carpenter tvrdil, že svalové pohyby možno vyvolať mysľou nezávisle od vôle alebo emócií. Asi si to neuvedomujeme, ale na myseľ môžu pôsobiť aj iní ľudia. Takéto pôsobenia môžu ovplyvniť myseľ a ovplyvniť motorické správanie. Avšak, čo je čisto fyziologické, sa niektorým javí ako paranormálne.
Takže, ak sa sústredíte na predstavu pohybu, spravíte podobný, ale veľmi slabý phyb, ktorý si pravdepodone ani sami neuvedomíte. Ak sa napríklad sústredíte na to, že je vaša ruka veľmi ľahká, pravdepodobne si všimnete, že ňou robíte nepatrné pohyby smerom nahor.
Tento efekt s obľubou využívajú média aj pri tzv. spirituálnych tabuľkách. Tam,
Nikdy som neverila na vyvolávanie duchov, na veštenie budúcnosti z kariet a na všetky podobné praktiky ktoré k človek mysliaci na odpoveď na otázku, ktorú položilo médium nevedome pohybuje rukou na príslušné písmenká. Ohúrený predstavou, že nadviazal kontakt zo svojim mŕtvym príbuzným , je ochotný zaplatiť médiu napr. nové auto tým, že okrem nemalej sumy ktorú zaplatí podvodníkovi, odporučí ho iným rovnako naivným známym.
Ak si radi uťahujete z ľudí, priviažte si na motúz nejaký predmet, strčte ho do ruky niektorému zo svojich kamarátov, ktorý vás v minulosti napálil a povedzte mu, aby myslel na pohyb kyvadla.Ak sa vám ideomotorický pohyb zapáčil tak, ako mne, neváhajte, a vyrobte si spirituálnu tabuľku. (úplne postačia písmenká, príp. čísla na kartách a nejaká doska, na ktorú si všetci zúčastnený položia ruky) a len počkajte, kým sa nájde nejaký iniciatívny a nadprirodzenými javmi fascinovaný jedinec, ktorý pohne (nevedome) doskou.
Vždy ma fascinovali média, a ľudia, ktorý, ako o sebe tvrdia, dokážu nadviazať kontakt s druhým svetom. Nefandím im kvôli ich ,,nadprirodzeným schopnostiam,,, lebo schopnosť robiť z ľudí hlupákov sa dá len ťažko považovať za nadprirodzenú, ale kvôli tomu, ako dokážu klamať ľudí a tí im za to ešte aj ochotne zaplatia.Nikdy som neverila na vyvolávanie duchov, na veštenie budúcnosti z kariet a na všetky podobné praktiky ktoré k
popisu ,,práce,, médií neodmysliteľne patria. Považovala som to všetko za šarlatánstvo a pohyb dosky po
spirituálnej tabuľke bez vôle človeka za trik podobný tým, ktoré predvádzajú kúzelníci na javisku.
Raz som sa však presvedčila (na svoje veľké prekvapenie), že na tom skutočne niečo je. Kdesi som čítala o kyvadle ktoré sa v rukách človeka hýbe tak ako mu ten vo svojej mysli prikáže. Keďže k tomu netreba nič viac, ako závažie na šnúrke, rozhodla som sa to doma vyskúšať. Priviazala som na kus špagátu jeden mamin starý prsteň a v duchu som mu prikázala aby sa hýbal smerom ku mne a odo mňa. Na moje veľké prekvapenie robil presne, čo som mu povedala. Reagoval aj na zmeny smeru, a dokonca keď som chcela, otáčal sa do kruhu. Myšlienku, že by som bola obdarená nadprirodzenými schopnosťami som zavrhla ako prvú. (Aj keď nepopieram, že by som to nebola s radosťou privítala).
Ako je to teda možné?
Príčinou pohybu kyvadla je tzv. ideomotoriský pohyb. Ako si môžete prečítať na niektorej z internetových enciklopédií ide o vedecky overený fakt.
Ako ideomotorický efekt sa označuje mimovoľné a podvedomé motorické správanie. Výraz “ideomotorická akcia” zaviedol William Carpenter v roku 1882, keď vysvetľoval pohyb prútkárskych paličiek a kyvadiel, ktoré používajú prútkári a pohyb stola špiritistickými médiami. Aj pohyb ukazovateľov na Ouija tabuliach je dôsledkom ideomotorického efektu.
Carpenter tvrdil, že svalové pohyby možno vyvolať mysľou nezávisle od vôle alebo emócií. Asi si to neuvedomujeme, ale na myseľ môžu pôsobiť aj iní ľudia. Takéto pôsobenia môžu ovplyvniť myseľ a ovplyvniť motorické správanie. Avšak, čo je čisto fyziologické, sa niektorým javí ako paranormálne.
Takže, ak sa sústredíte na predstavu pohybu, spravíte podobný, ale veľmi slabý phyb, ktorý si pravdepodone ani sami neuvedomíte. Ak sa napríklad sústredíte na to, že je vaša ruka veľmi ľahká, pravdepodobne si všimnete, že ňou robíte nepatrné pohyby smerom nahor.
Tento efekt s obľubou využívajú média aj pri tzv. spirituálnych tabuľkách. Tam,
Nikdy som neverila na vyvolávanie duchov, na veštenie budúcnosti z kariet a na všetky podobné praktiky ktoré k človek mysliaci na odpoveď na otázku, ktorú položilo médium nevedome pohybuje rukou na príslušné písmenká. Ohúrený predstavou, že nadviazal kontakt zo svojim mŕtvym príbuzným , je ochotný zaplatiť médiu napr. nové auto tým, že okrem nemalej sumy ktorú zaplatí podvodníkovi, odporučí ho iným rovnako naivným známym.Ak si radi uťahujete z ľudí, priviažte si na motúz nejaký predmet, strčte ho do ruky niektorému zo svojich kamarátov, ktorý vás v minulosti napálil a povedzte mu, aby myslel na pohyb kyvadla.Ak sa vám ideomotorický pohyb zapáčil tak, ako mne, neváhajte, a vyrobte si spirituálnu tabuľku. (úplne postačia písmenká, príp. čísla na kartách a nejaká doska, na ktorú si všetci zúčastnený položia ruky) a len počkajte, kým sa nájde nejaký iniciatívny a nadprirodzenými javmi fascinovaný jedinec, ktorý pohne (nevedome) doskou.
25. 3. 2009
Placebo Efekt
Čo je to placebo?
Placebo pochádza s latinského placere- páčiť sa.
Pôsobí samozrejme len na niektoré typy ochorení. Pri chorobách ako rakovina sa pre to dá spoľahnúť len n vedecky overené liečivá.
Z histórie
Placebo efekt objavil Američan Henry Beecher na sklonku 2.sv vojny. Ten zistil, že vojaci, ktorým namiesto morfia podal soľný roztok pociťovali menšiu bolesť, a čo viac, neutrpeli ani kardiovaskulárny šok ku ktorému zvyčajne dochádza pri operáciach bez podania tíšiacich prostriedkov.
Pokusy
Že o pôsobení placeba nie je pochýb dokazuje aj príhoda z 80. rokov. Pri liečení zranení mäkkých tkanív sa používalo ultrazvukové zariadenie ktoré vykazovalo dobré výsledky. Raz však jeden biochemik kontroloval tieto zariadenia a zistil, že niektoré zo zariadení nevydávali ultrazvuk dostatočne silno a jedno dokonca nefungovalo vôbec. Lekári sa to rozhodli preskúmať na skupine pacientov zo stomatologickými problémami, pri ktorom bola skupina liečená ultrazvukom a druhá skupina vypnutým prístrojom. Pacienti z oboch skupín, (nikto netušil o zámere lekárov) pociťovali zmiernenie bolesti a dokonca zmenšenie otoku.
Pri inom pokuse sa zistilo, že pacienti ktorý dostávali antidepresíva mali oproti skupine, ktorá dostávala placebo o 33% lepšie výsledky pri liečbe depresie, ale doktori na pacientoch , ktorý dostávali placbo zaznamenali o 200% lepšie výsledky ako na pacientoch ktorý nedostávali lieky vôbec.
V auguste zverejnil výskumný tým z Michiganskej univerzity výsledky skúmania vplyvu vsugerovaných poznatkov na chemické interakcie v mozgu. Jon– Kar Zubieta viedol tým odborníkov, ktorí sa venovali pozorovaniu placebo efektu. Dobrovoľníkom vstrekli do sánky soľný roztok spôsobujúci nepríjemnú bolesť. Následne im dali ďalšiu injekciu, o ktorej im tvrdili, že je to nový preparát proti bolesti. Bola to však úplne neúčinná látka. Po čase vyše 2/3 z nich tvrdilo, že bolesť opadla. PET snímky ukázali značné rozdiely v mozgovej aktivite dobrovoľníkov, ktorí uviedli, že po aplikácií „nového lieku“ bolesť opadla a dobrovoľníkmi, ktorí ju pociťovali stále. Tí, čo „lieku“ uverili, mali zvýšenú mozgovú aktivitu v oblasti mozgu zodpovednej za pociťovanie bolesti. Následne im taktiež aplikovali rádiofarmaká, ktoré ukázali zvýšenú aktivitu receptorov ovplyvňujúcich produkciu endorfínov, hormónov šťastia, ktoré tiež znižujú bolesť. Šéf tímu Zubieta konštatoval, že ak veríte, že niečo bude účinné, pozitívne myslenie ovplyvní deje vo vašom organizme a tie aktivujú mechanizmy znižovania bolesti. Existuje lineárna závislosť medzi vnímaním bolesti a tvorbou látok znižujúcich ju. Pochopenie tohoto javu by malo pomôcť vyvinúť účinnejšie metódy znižovania a odstraňovania bolesti.
(Zdroj: magazín Discovery, Issue Year Science)
nocebo efekt
Opakom placeba je nocebo. (s lat. škodím). Tento pojem použil po prvý krát v šesťdesiatych rokoch minulého storočia Walter Kennedy.
Rakúski vedci prišli s pokusom, pri ktorom podali skupine astmatikov neúčinný liek s varovaním, že môže vyvolať alergickú reakciu, ktorá sa neskôr u pacientov naozaj objavila.
Pre to je veľmi dôležité nenechať sa vystrašiť varovaním na škatuľke lieku, lebo výrobca je povinný sem uviesť aj tie najmenej nepravdepodobné vedľajšie účinky, a tak sa môže stať že si ich privoláte sami.
Placebo pochádza s latinského placere- páčiť sa.Je to zámerne neúčinné liečivo ktoré sa využíva pri skúmaní účinnosti iných liekov. Vysvetľuje sa autosugesciou ľudí. Pacient si myslí že je liečený pomocou liekov a to sa odzrkadlí v potlačovaní negatívnych prejavov choroby. Placebo dokazuje aká dôležitá je úloha psychiky pri prekonávaní rôznych ochorení.
Jeho účinnosť závisí od rôzny okolností. Keď vám nap. Lekár predpíše liek (placebo), a vy v lekárni zistíte, že sú to obyčajné biele tabletky za 0,5 eura, a na obale je obrázok nejakej rastlinky z vysvetlením, že liek je založený na čisto prírodnej báze, pravdepodobne bude mať menšiu účinnosť ako keby ste požívali veľké, farebné tabletky za 4 eurá, a na poriadne lesklej krabičke by ste si prečítali, že ide o absolútnu novinku priamo s laboratórií amerických vedcov. Pretože podstatné je aby ste účinku lieku uverili a tak presvedčili sami seba, že sa váš zdravotný stav čoskoro zlepší.. (teda pokiaľ nie ste fanúšikom homeopatie, byliniek a liečebných krištáľov). Či ide o ženy alebo o mužov, o černochov alebo belochov je jedno.Pôsobí samozrejme len na niektoré typy ochorení. Pri chorobách ako rakovina sa pre to dá spoľahnúť len n vedecky overené liečivá.
Z histórie
Placebo efekt objavil Američan Henry Beecher na sklonku 2.sv vojny. Ten zistil, že vojaci, ktorým namiesto morfia podal soľný roztok pociťovali menšiu bolesť, a čo viac, neutrpeli ani kardiovaskulárny šok ku ktorému zvyčajne dochádza pri operáciach bez podania tíšiacich prostriedkov.
Pokusy
Že o pôsobení placeba nie je pochýb dokazuje aj príhoda z 80. rokov. Pri liečení zranení mäkkých tkanív sa používalo ultrazvukové zariadenie ktoré vykazovalo dobré výsledky. Raz však jeden biochemik kontroloval tieto zariadenia a zistil, že niektoré zo zariadení nevydávali ultrazvuk dostatočne silno a jedno dokonca nefungovalo vôbec. Lekári sa to rozhodli preskúmať na skupine pacientov zo stomatologickými problémami, pri ktorom bola skupina liečená ultrazvukom a druhá skupina vypnutým prístrojom. Pacienti z oboch skupín, (nikto netušil o zámere lekárov) pociťovali zmiernenie bolesti a dokonca zmenšenie otoku.
Pri inom pokuse sa zistilo, že pacienti ktorý dostávali antidepresíva mali oproti skupine, ktorá dostávala placebo o 33% lepšie výsledky pri liečbe depresie, ale doktori na pacientoch , ktorý dostávali placbo zaznamenali o 200% lepšie výsledky ako na pacientoch ktorý nedostávali lieky vôbec.
V auguste zverejnil výskumný tým z Michiganskej univerzity výsledky skúmania vplyvu vsugerovaných poznatkov na chemické interakcie v mozgu. Jon– Kar Zubieta viedol tým odborníkov, ktorí sa venovali pozorovaniu placebo efektu. Dobrovoľníkom vstrekli do sánky soľný roztok spôsobujúci nepríjemnú bolesť. Následne im dali ďalšiu injekciu, o ktorej im tvrdili, že je to nový preparát proti bolesti. Bola to však úplne neúčinná látka. Po čase vyše 2/3 z nich tvrdilo, že bolesť opadla. PET snímky ukázali značné rozdiely v mozgovej aktivite dobrovoľníkov, ktorí uviedli, že po aplikácií „nového lieku“ bolesť opadla a dobrovoľníkmi, ktorí ju pociťovali stále. Tí, čo „lieku“ uverili, mali zvýšenú mozgovú aktivitu v oblasti mozgu zodpovednej za pociťovanie bolesti. Následne im taktiež aplikovali rádiofarmaká, ktoré ukázali zvýšenú aktivitu receptorov ovplyvňujúcich produkciu endorfínov, hormónov šťastia, ktoré tiež znižujú bolesť. Šéf tímu Zubieta konštatoval, že ak veríte, že niečo bude účinné, pozitívne myslenie ovplyvní deje vo vašom organizme a tie aktivujú mechanizmy znižovania bolesti. Existuje lineárna závislosť medzi vnímaním bolesti a tvorbou látok znižujúcich ju. Pochopenie tohoto javu by malo pomôcť vyvinúť účinnejšie metódy znižovania a odstraňovania bolesti.
(Zdroj: magazín Discovery, Issue Year Science)
nocebo efekt
Opakom placeba je nocebo. (s lat. škodím). Tento pojem použil po prvý krát v šesťdesiatych rokoch minulého storočia Walter Kennedy.
Rakúski vedci prišli s pokusom, pri ktorom podali skupine astmatikov neúčinný liek s varovaním, že môže vyvolať alergickú reakciu, ktorá sa neskôr u pacientov naozaj objavila.
Pre to je veľmi dôležité nenechať sa vystrašiť varovaním na škatuľke lieku, lebo výrobca je povinný sem uviesť aj tie najmenej nepravdepodobné vedľajšie účinky, a tak sa môže stať že si ich privoláte sami.
Prihlásiť na odber:
Komentáre (Atom)